Žijem iba sama s mamou  a neviem si predstaviť, že by som ju opustila "lebo kláštor". Ako sa na takúto situáciu správne pozerať? Je správne opustiť matku, ktorá je navyše chorá a venovať sa len sebe? I.

Čo sa týka situácie s rodičmi, je to vždy individuálna záležitosť. Záleží na tom, nakoľko sú samostatní, alebo či potrebujú pomoc. Biblia nám hovorí jasne, čo je normálne a správne: "Muž opustí svojich rodičov a primkne sa k svojej manželke". Teda má cesta povolania vždy prednosť pred zotrvaním v rodine, v ktorej vyrastáme. Ale zároveň platí i 4. prikázanie, že sme za rodičov v ich starobe zodpovední. V málopočetných rodinách to vedie niekedy k vážnej dileme.
Aké je povolanie rodičov? Vychovať deti k samostatnosti. Je to ako keď rastlinka žije pre svoje plody a potom zoschne. Plody sú ale už nezávislé od rastliny a môžu ju opustiť. Ak teda z nejakého dôvodu sa niekto rozhodne "obetovať" svoj život pre rodičov, ničí tým pádom ich vlastné povolanie, lebo nedôjde k tomuto oddeleniu plodu či semena od rastliny.
Rehole sú si vedomé problému opatery rodičov a i niektoré kontemplatívne rehole majú v stanovách, že sestra môže opustiť kláštor na dobu, kedy to jej chorí rodičia potrebujú, alebo kým sa nenájde vhodné riešenie pre nich. Rehole preberajú zodpovednosť nie len za sestry, ale i za ich rodičov, ak nieto iných súrodencov, ktorí sa môžu o rodičov postarať.