Ak sa nemýlim, život v reholi sa začína postulátom. Čo tam na človeka čaká, ako to tam vyzerá, aké sú povinnosti a pod.? M.

 

Postulát je hlavne obdobím, kde si treba na všeličo zvyknúť. Všetko je nové a treba sa so všetkým oboznámiť: Spoločenstvo, práca, nový príbytok a veľa modlitby... V tejto fáze sa „probuje“ – preskúmava, či takto žiť dokážem, či tak žiť môžem.
V každej reholi je postulát asi trochu iný. Samozrejme, že už i v postuláte je vyučovanie, predpokladám, že kontakty sú otvorené a možné, rovnako ako prijímanie návštev. Čo sa týka práce, tak asi zväčša je postulantkám zverená jednoduchá (teda skôr manuálna) práca, napr. domáce práce alebo niečo kreatívne. Význam to má taký, že všetko to nové postulantku dosť vyťažuje a manuálna práca je výborným prostriedkom, kde sa dá pokojne premýšľať a zároveň po človeku aj "čosi vidno" - čo je veľmi povzbudzujúce :-). Sestry v postuláte sú sprevádzané sestrou novicmajsterkou alebo sestrou, ktorá má na starosti len postulantky. Postulantka sa už tu učí, že táto sestra funguje ako taká spojka medzi povolaním a ňou samou - učí sa od nej, učí sa poslušnosti, otvorenosti, komunikácii s nadriadenými. Zároveň je jej táto sestra daná ako dôverníčka, ako sprievodkyňa na ceste povolania, ktorá spolu s ňou hľadá a rozlišuje Božiu vôľu. Sv. Klára kladie za cieľ postulátu tzv. "veľkú výmenu". Myslí tým, že je človek vo fáze, kedy všetko zanechal, aby prijal oveľa väčšie, krajšie, večné dary. Hlavne sa postulantka vydala na zásnubnú cestu s Ježišom, nebeským ženíchom, nepoškvrneným baránkom. O tento vzťah ide vo všetkých fázach formácie, preto je to dôležitou témou už i v postuláte.