Aké sú kritériá na vstup do rehole? M.

Bez lásky k Bohu to nejde, Ježiš je základný kameň, na ktorom to celé stojí. Úprimný a silný vnútorný vzťah môžem mať ku ktorejkoľvek Osobe Najsvätejšej Trojice, ale nesmie chýbať.
Bez lásky k ľuďom to tiež nejde, lebo najväčším šťastím rehoľníka je darovanie sa v službe Bohu a ľuďom. Pozor: Patrí tu i patričná láska k človeku, s ktorým som 24 hodín denne - teda so sebou samým :-).

Treba vedieť povedať áno, ale nevyhnutné je vedieť povedať i nie.
Ďalej treba mať ochotu na sebe pracovať, ísť i na svoje hranice, lebo až tam nekonáme len to naše dielo, ale necháme zázračne konať Boha.
Treba sa chcieť učiť prijímať svoje slabosti i tie tých druhých, lebo kde je naša slabosť, tam je i naša sila. (Príklad Kristovho kríža).
Treba mať ochotu pracovať i na vlastnom sebavedomí, nemať strach pred vlastnou silou a veľkosťou - i tá je darom od Boha, ktorý on chce využiť. Môžeme byť darom spoločenstvu, v ktorom nie sme na to, aby sme si svojimi darmi konkurovali, ale aby sme sa navzájom posilňovali a dopĺňali.
Pozor na miesta v mojej biografii, o ktorých nechcem alebo nie som schopná hovoriť - vo formácii je dôležitá otvorenosť a schopnosť nechať uzdraviť i ťažké životné skúsenosti.
Nič sa nedá lámať cez koleno - nestačí len chcieť, treba rozpoznať, či "na to mám" - či teda som telesne, duchovne a duševne schopnou pre rehoľný život a treba i rozpoznať, či to "mám" - či je rehoľný život niečo, kam ma to proste z iniciatívy Božej ťahá, čo teda nemám "z vlastnej hlavy".
A treba mať odvahu :-).