Pastorácia povolaní na Slovensku

 

 

 

Rodičom

Keď vás dieťa prekvapí svojím rozhodnutím...

 

Milí rodičia, milá mamička, milý ocko. Keď sa moja mama dozvedela, že plánujem vstúpiť do kontemplatívnej rehole v zahraničí, bolo to necelý rok po smrti môjho ocka, rok, v ktorom som ako jediná zo súrodencov bývala ešte doma a mame darovala veľa pozornosti, aby sme spoločne prekonali šok z ockovho definitívneho odchodu, ktorý prišiel nečakane. Maminou túžbou bolo vidieť ma šťastnú uprostred mojej vlastnej rodiny, už sa tešila na vnúčatá a na to, ako mi bude môcť stáť po boku, keď budem potrebovať pomoc. Zverila sa mi, že dôverovala, že práve  ja sa o ňu budem schopná postarať i v jej vysokom veku.
Mojou túžbou sa prevrátili všetky jej očakávania a zrútili všetky jej túžby.

Možno premýšľate nad otázkou: Či ma moja dcéra, môj syn nemiluje, keď mi dokáže spôsobiť túto ranu? Ak je vaše dieťa povolané do rehole, buďte si úplne istí, že vás miluje. Ježiš hľadá milujúcich ľudí, ľudí, ktorí chcú šíriť jeho posolstvo lásky na svete. Ak je vaše dieťa povolané do kláštora, je to veľmi krásne svedectvo o vás samých!

„A potom sa za tebou zatvorili tie obrovské vráta a zhltli ťa“ - zverila sa mi po rokoch moja mama s touto skúsenosťou. „Bolo to, akoby si zomrela. A tá myšlienka, že už ťa nikdy neuvidím, že už nikdy neprídeš domov...“
Ježiš nás však neskúša nad naše sily. Na Slovensku som bola od môjho vstupu už trikrát – Ježiš vie, čo je kedy potrebné a on nikdy nestaval zákon nad milosrdenstvo! Klauzúra nie je väzením, je dobrovoľným intímnym priestorom pre lásku Boha s človekom a človeka s Bohom. A niekedy platí: Klauzúru si nesiem so sebou tam, kde práve som...

Mojej mame trvalo 9 rokov, kým bola schopná prijať moje povolanie a povedať Bohu zaň to najťažšie slovíčko: Ďakujem. Stalo sa to na mojich večných sľuboch, keď zažila toto oslobodenie. V tom čase pred sľubmi, ako mi neskôr povedala, si uvedomila jednu podstatnú vec: „Boh nás miluje, aj my ho máme milovať. S Bohom neradno bojovať, aby mi vrátil dcéru, ak si ju on vyvolil. Ten boj sa nedá vyhrať. Lebo keby som ho vyhrala, tak by som vlastne  prehrala.“ 

A teraz nás spája vnútorné puto odovzdanosti sa do Božej vôle. Je to blízkosť, ktorú prežívam odkedy som v kláštore, blízkosť, ktorá nie je závislá na fyzikálnych zákonoch, a predsa je takmer hmatateľná.
Rozumieme si hlbokým spôsobom. Aby som zostala jej dcérou, musela som ju načas opustiť.  Aby si ma udržala vo svojom živote, musela ma nechať ísť. Aby sa naše cesty znova stretli, museli sa na čas definitívne rozdeliť.
Len to, čo pustím, čo nasilu nedržím, zotrvá pri mne dobrovoľne. Iba tak zistím, či niečo (niekto) pri mne dobrovoľne zotrvá, ak to pustím, ak tomu nechám slobodnú voľbu.
„Pravda vás oslobodí,“ uisťuje Ježiš v Jánovom evanjeliu (8,31).

Milí rodičia, nebojte sa zveriť o vašej bolesti dôveryhodným ľuďom, nezostávajte s ňou sami. Ona má právo na pozornosť a na zretie, na uzdravovanie. Tak sa pripravíte na úplne nové stretnutie s vaším milovaným synom či s vašou milovanou dcérou. Nech vám Ježiš toto bremeno urobí takým ľahkým, ako je to len možné!

 

Sr. Veronika Karaffová OSC,
žije v klauzúre Rádu sv. Kláry v nemeckom meste Paderborn


Ona tiež musela nechať svojho syna ísť svojou cestou povolania...

Ako pomôcť svojmu dieťaťu objaviť jeho povolanie

 

Moje dieťa kňazom alebo rehoľníkom?

Drahí rodičia, napadlo vám niekedy modliť sa za veľkú milosť, aby Pán obdaril niektoré z vašich detí duchovným povolaním? Pravou kolískou duchovných povolaní je predsa rodina - a ak vaša rodina žije opravdivým kresťanským životom, treba si vážne položiť otázku: „Pane nevoláš do svojej blízkosti aj moje dieťa?“
Vy ste v prvej línii pri vznešenej úlohe pomôcť svojmu synovi alebo dcére rozpoznať Boží sen o ich živote. Je to úloha, ktorá začína už od kolísky a trvá dlhé roky, ale žiadnu námahu Pán nezahrnie toľkým požehnaním ako práve túto.


Rodina – miesto, kde dieťa nájde Boha

Ako dieťa pochopí, že Boh je láska? Najľahšie tak, že mu otec a mama ukážu tvár Boha, ktorý miluje a je priateľom - a ak má nejaké požiadavky, tak len preto, lebo nás miluje.
V praxi sa to môže uskutočňovať výchovou k vďačnosti, nezištnosti, pracovitosti, obetavosti, otvorenosti pre druhých a samozrejme spoločnou modlitbou a výchovou k osobnému vzťahu k Pánovi. Dôležité však je, aby sa to všetko dialo bez dotláčania, viac príkladom ako slovami.


Rodina – prvé spoločenstvo

Nikto sa nenaučí milovať, ak nežije v spoločenstve. Prvým spoločenstvom pre dieťa je rodina. Tu sa cíti milované a pomaly sa učí milovať, premáhať svoje  egoizmy a otvárať sa pre hlbšie vzťahy. Postupne rodinu dopĺňajú iné spoločenstvá.
Pre ďalší rast mladých je nesmierne dôležité učiť sa milovať, učiť sa prijímať a dávať, učiť sa nezištným vzťahom v mládežníckej skupine. Múdri rodičia im v tom nikdy nebránia, ale bdejú, aby skupina žila pravé hodnoty a skutočne napomáhala k rastu.
Keď príde Boží čas Keď Boh nájde pripravenú pôdu, keď príde jeho čas, ticho zaklope na srdce a zdôverí sa chlapcovi alebo dievčaťu o svojom pláne pre jeho život. Je dôležité pomôcť mladým hľadať toto povolanie s pokojom, radosťou a dôverou, aby neprežívali rozpoznávanie povolania ako nejakú životnú ťarchu.


Kríza duchovných povolaní...

Prečo rapídne ubúda počet duchovných povolaní? Kríza zo strany Boha to nie je, teda čo je vlastne v kríze? Či nie je v kríze život nás povolaných a život kresťanských rodín? Kde inde sa majú vytvoriť podmienky pre počúvanie Božieho volania, ak nie v rodine? Venuje sa v rodinách aspoň toľko času príprave na realizáciu povolania ako príprave dieťaťa na budúce zamestnanie? Koľko sa modlia kresťanskí rodičia za povolanie svojich detí? A považujú ešte aj dnes za veľký dar, ak si Boh povolá niektorého z ich detí ku kňazskému alebo rehoľnému životu?

Milí kresťanskí rodičia, neberte tieto slová ako výčitku, ale skôr ako výzvu a možno aj trocha ako oslovenie z Božej strany, ktorému spôsobuje veľkú bolesť ak sa na jeho volanie neodpovedá, ba dokonca sa jeho klopanie ani nepočuje.

Verím, že sa ešte aj dnes nájdu mnohí otcovia a mamy, ktorí sú podobní mame mladého kňaza Dominika. On vydal krásne svedectvo o svojej mame:
„Mojej mame veľmi záležalo na duchovných povolaniach, preto v dedine a v blízkom okolí zorganizovala asi 150 matiek, ktoré sa v malých skupinách stretávali a modlili sa za duchovné povolania. Mama bola dušou celej akcie. Určite sa modlila aj za mňa, aj keď ja som mal už 22 rokov a v povolaní som bol veľmi nerozhodný. Nikdy ma však neprehovárala, ani som od nej necítil nijaký nátlak. Cítil som, že mi necháva slobodu a fandí mi. Nakoniec Ježiš v mojom srdci zvíťazil a rozhodol som sa, že sa stanem kňazom. Mama sa určite modlí za mňa aj naďalej, aj keď ostáva ticho v úzadí. Za to, že som dnes šťastným kňazom, ďakujem aj mojej mame."

Sr. Elvíra Hervayová FMA
(krátené)

Boh nám daroval život z lásky. Základným povolaním každého človeka je preto prijať svoj život ako povolanie k láske. Ono sa žije v rôznych druhoch špeciálnych povolaní - ako manželstvo, kňazstvo, rehoľný život... Špeciálne povolanie pre každého človeka vyberá Boh podľa svojho nevyspytateľného plánu lásky, aby všetci našli pravé šťastie.

Každé povolanie je vlastne životom v láske, preto ak má dieťa objaviť Boží plán o svojom živote, v prvom rade je potrebné vychovávať ho k láske. A v tejto úlohe nemôže rodinu nahradiť žiadna inštitúcia. Rodina je základnou kolískou výchovy k láske...

 

len ilustračné foto - ale milé, nie?

 

Nastal čas na zmenu.

Po mnohých rokoch služby táto stránka pastorácie povolaní zomiera. Mnohým pomohla, mnohých iných sklamala. Hoci nikdy nebola dokončená, posunula slovenskú pastoráciu povolaní na vyšší level. Dnes už je však technicky, obsahovo aj ideovo zastaralá.

Vďaka Bohu a vďaka usilovnosti jeho detí, už vznikli ďalšie stránky, ktoré poskytujú kopec informácií o zasvätenom živote a o jednotlivých reholiach, ako aj zamyslenia a rady pre hľadajúcich. Zmenila sa organizačná štruktúra pastorácie povolaní na Slovensku, teológia povolania aj online kultúra. A tak nastal čas na zmenu.

Modli sa, prosím, za nás, kým pre teba pripravujeme novú stránku.

 

Kamil Kočan SVD,
webmaster
a misionár v Zimbabwe