Pastorácia povolaní na Slovensku

  • Má Boh pre každého osobitú vôľu?

    Takto položená otázka nás privádza do rozpakov. Sú dni, keď sa chceme odvolávať na osobitú Božiu vôľu, ktorá by bola naším povolaním...

 

 

 

 

 

 

 

Návštevníci našej stránky

Dnes:15
Tento týždeň:177

Práve je tu on-line 18 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Otázky a odpovede

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Povolanie do manželstva nemusí byť na celý život. Sú prípady, kedy človek cíti veľkú túžbu po nasledovaní Krista v rehoľnom živote po ovdovení, alebo i ešte počas života v manželstve. Františkánske rády myslia v reguli i na tieto životné cesty (asi je to i všeobecne platné). Ak človeka neviaže povinnosť voči nedospelým deťom a pokiaľ i jeho manželský partner zamýšľa vstúpiť do rádu, dá sa manželstvo rozviazať. V prípade sv. Mikuláša z Flüe stačil dokonca súhlas manželky a jeho detí, aby sa stal pustovníkom. U vdov je to jednoduchšie, ich deti musia byť už samostatné. Ak deti nemajú, nieto vôbec žiadnej prekážky, ak pociťujú toto povolanie. Poznám ženy, ktoré úspešne prešli formáciou dokonca i vo vyššom veku, po päťdesiatke.

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Človek je tvárny spravidla približne do svojich 35 rokov. V tomto čase sa utvára jeho osobnosť, jeho zvyklosti, jeho zbožnosť, jeho spôsob života s inými ľuďmi. Keď sa vstupuje teda vo vyššom veku, poviem to takto: Musí ten človek do spoločenstva a daného spôsobu života pasovať hneď, inak sa na jeho inakosti už nedá nič, alebo len máličko zmeniť. Je to i vek, v ktorom sme v plnej sile a tvorivosti života. Je lepšie, keď vo veku 35 rokov máme už formáciu za sebou a môžeme sa plne uplatniť v službe povolania.

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Čo sa týka situácie s rodičmi, je to vždy individuálna záležitosť. Záleží na tom, nakoľko sú samostatní, alebo či potrebujú pomoc. Biblia nám hovorí jasne, čo je normálne a správne: "Muž opustí svojich rodičov a primkne sa k svojej manželke". Teda má cesta povolania vždy prednosť pred zotrvaním v rodine, v ktorej vyrastáme. Ale zároveň platí i 4. prikázanie, že sme za rodičov v ich starobe zodpovední. V málopočetných rodinách to vedie niekedy k vážnej dileme.

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Byť otvorená všetkým možnostiam - to je ten správny východiskový bod. Je to rozhodnutie sa úplne dôverovať Bohu, ktorý vie, čo je pre nás najlepšie! Len tento postoj ti dá slobodu.

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: ...Ako je to teda s poslušnosťou a "demokraciou" v rehoľnom živote dnes? Ide tu o dva póly: O individualitu a o spoločenstvo. - O individuálne záujmy a spôsob života a o záujmy a spôsob života celku - spoločenstva, ktoré musí mať určitý profil, poznávacie znaky, aby nebol len zhlukom indivíduí bez formy a tvaru.

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: ...Postupne som získala túto istotu: Vlastne je to Ježiš, ktorý je schopný vo mne, cezo mňa a so mnou žiť toto povolanie. Ja sama som toho neschopná. V každej kríze, keď som prišla na svoje hranice to bol on, ktorý urobil ten ďalší krok.

Milá M., mne pomohlo toto: Bola som otvorená pre obe cesty (rehoľa, manželstvo).
Popritom som konala svoje povinnosti (mojím vtedajším povolaním bolo byť
študentkou - a to som chcela robiť na 100 percent) a snažila som sa byť otvorenou na znamenia. Nechala som sa pozvať na stretnutia mladých, i na exercície, využívala som chvíle voľna na modlitbu či na stretnutie sa s priateľmi...
Bola som vnímavá na moje túžby - a postupne, postupne sa ukazovalo:
Kláštor. Keď som dospela k tomuto bodu, povedala som si: Dobre; a začala
som znova od nuly: Znova som nechala bokom všetky dôvody a otvorila som sa pre obe cesty. To sa opakovalo asi 3 krát a vždy som došla k rovnakému
výsledku: Kláštor. Potom som sa teda už neotvárala - ale upriamila na túto cestu.
Samozrejme som mala i počas formácie pochybnosti, veď je to skúšobná doba. Ale postupne som získala túto istotu: Vlastne je to Ježiš, ktorý je schopný vo mne, cezo mňa a so mnou žiť toto povolanie. Ja sama som toho neschopná. V každej kríze, keď som prišla na svoje hranice to bol on, ktorý urobil ten ďalší krok. A teda je to Ježišova záležitosť, nie moja. Ježiš žije vo mne toto povolanie, ja som len priestorom, ktorý sa mu otvára :-). A po tomto poznaní som už nemala vôbec žiadne pochybnosti :-).

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Dôležité je uvedomiť si jednu vec: V kláštore žijeme náš ľudský život, nie anjelský a preto musíme dobre vyvážiť askézu i milosrdenstvo - prácu i odpočinok a pod. Lebo kláštor nie je len nejaká dočasná záležitosť, sme v ňom 24 hodín denne.

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Telesné panenstvo nie je podmienkou pre vstup do rehole, ale panenstvo pre Nebeské kráľovstvo je jedným z ideálov rehoľného života a jednou z tzv. evanjeliových rád. Spolu s chudobou a poslušnosťou ho sľubujeme Bohu ako cestu nasledovania Krista.
To znamená, že nezávisle od toho, či telesne panenskí sme alebo nie, je panenstvo podmienkou rehoľného života. O čo teda v hĺbke ide?

pokračovanie...

Najbližšie sa chystá:

  • Duchovná obnova so sv. Jánom Pavlom II.

    Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka

    pozýva chlapcov-stredoškolákov a starších na duchovnú obnovu

    1. - 3. mája 2020

    v Spišskej Kapitule.

    Viac info...

    Videopozvánka...

Najnovšie sa chystá:

Čo sa naposledy udialo:

  • Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!

    Advent - čas duchovnej prípravy pred Vianocami. Obdobie, ktoré nás pobáda v modlitbe a v tichu viac sa zamyslieť nad svojím životom. Možnosť stíšenia a zjednotenia sa s Bohom v modlitbe, načúvania jeho hlasu a hľadania jeho vôle využilo 9 dievčat, ktoré sa 30. novembra a 1. decembra 2019 zúčastnili adventnej duchovnej obnovy v kláštore sestier premonštrátok na Kapitulskej ulici v Trnave. Súčasťou obnovy bola sv. omša, možnosť prijatia sv. zmierenia, stretnutie nad Božím Slovom, modlitba liturgie hodín spolu so sestrami a adorácia pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou.

    Dievčatá boli vďačné za možnosť stíšenia, načerpania nových duchovných síl a za modlitbu v kruhu sestier.

    Sestry premonštrátky

Jedna z ciest duchovných povolaní:

Inštitút dcér Márie Pomocnice FMA

latinsky Filiae Mariae Auxiliatrice
ľudovo saleziánky

mužská vetva Saleziáni dona Bosca SDB

laické vetvy Združenie saleziánov spolupracovníkov & Dobrovoľníčky dona Bosca

 

Inštitút dcér Márie Pomocnice vznikol roku 1872 v Taliansku pre spoluprácu so saleziánmi pri výchove detí a mládeže. Jeho zakladateľmi sú sv. Ján Bosco a sv. Mária Dominika Mazzarellová....

Viac o tejto duchovnej ceste...