Svätý Ignác z Loyoly

3. august 2014

Začnime od konca: Zomrel 31. júla na 3. poschodí horúceho rímskeho bytu, osamote a v tichu. Pár dní predtým sa spolubratom sťažoval, že cíti ako slabne a vidí ako sa blíži jeho koniec. Prosil, aby mu sprostredkovali požehnanie od pápeža, priniesli mu sv. prijímanie a zotrvali pri ňom v modlitbe. Avšak bratia na to veľmi čas nemali, pretože viac ako Ignácovo zomieranie bolo na programe posielanie listov do misií. Až sa tá práca uskutočnila, mohli sa potom Ignácovi bratia venovať jeho odchádzaniu z tohto sveta. To už ale bolo príliš neskoro. Dodnes sa dajú vidieť obrazy, kde sv. Ignác zomiera obklopený svojimi bratmi, ktorí mu priniesli Eucharistiu, modlia sa pri ňom a robia mu spoločnosť. Takéto a podobné obrazy sú fikciou a tak troška milosrdnou lžou.

 

Poďme k životu tohto svätca. Od počiatku svojej mladosti túžil byť vždy na správnej strane barikády, doslova aj symbolicky. Preto stál a srdcervúco bojoval na hradbách pevnosti Pamplona, keď na ňu začali útočiť Francúzi. V zápale boja mu guľa z dela vážne zranila nohu, kvôli čomu týždne a týždne preležal v posteli. Avšak táto rana bola šťastná vina, pretože spôsobila zmŕtvychvstanie duše Ignáca, vtedy ešte vôbec nie svätého, ale už veľmi vážne hľadajúceho vnútorný zmysel a pravdivosť vo veciach.

Nuž a posledný bod, ktorého sa chcem dotknúť je charakter povahy tohto Španiela, ktorý nielenže chcel úprimne stáť na strane dobra, pravdy a lásky, ale na tejto strane barikády, ktorú si zvolil, neustával v hľadaní naozajstnej hĺbky, až magickej hlbočiny, povedal by som. Preto keď už bojoval v armáde Božej, rozhodol sa vložiť svoju vôľu do vôle Božej a robiť všetko a vždy na väčšiu česť a slávu Božiu. Toto jeho úsilie sa neskôr stalo heslom Jezuitského hnutia. Ten príznačný pojem „magis“, ktorý definuje túžbu chcieť vždy viac od života a teda od Boha. Byť viac a uskutočniť sa v živote. Za cenu únavy a potu. Z Lásky a pre Lásku!

A teraz si urobme mini-rekapituláciu jeho života pre nás život.

1.) V mene šťastnej hodiny našej smrti doprevádzať duchovne ľudí na smrteľnej posteli až do konca a nič v tých časoch nepovažovať za dôležitejšie.

2.) Pokúsiť sa stáť za každých okolností nášho života na správnej strane našich osobných dejín.

3.) Nestačí sa len ťažkopádne prekotúľať k tej správnej strane Božieho postoja, ale keď sme už tam, treba začať bádať hĺbku, krásu a lásku.