Cestou povolania rozjímaním s Ježišom – IV.

15. september 2013

Opustené loďky...4. Ježiš povoláva. (Mt 4, 18-25)

(Pre plnohodnotný zážitok z tohto článku treba mať prečítaný úvod k seriálu Cestou povolania rozjímaním s Ježišom)

V nasledujúcom úryvku z evanjelia stretneme Ježiša, ako povoláva učeníkov. Je to veľmi intenzívny text. Jeden a ten istý proces sa v úryvku opakuje trikrát, čím priamo navodzuje a vťahuje do kontemplácie – do priameho stretnutia sa s Ježišom.

1. intueri: Začítaj sa do úryvku Mt 18-25, prečítaj si ho i viackrát za sebou:

„Keď raz (Ježiš) kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete, aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.
A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďom. Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval. A šli za ním veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska.“

2. considerare: Rozjímaj – nechaj voľný priebeh myšlienkam. Všimni si hlavne slovesá, napíš si ich do tabuľky:

 

 

Ježiš

Učeníci, ľudia

Šimon a Ondrej

1.

2.

3.

4.

kráčal

uvidel

povedal

urobím

Boli na lodi

spúšťajú siete

zanechali siete

išli za ním

Jakub a Ján

1.

2.

3.

4.

šiel

videl

povolal

(prijal ich)

Boli na lodi

opravujú siete

zanechali loď a otca

išli za ním

Ľud v Sýrii

1.

2.

3.

4.

Chodil

učil, hlásal

(približoval sa ku chorým)

uzdravoval

Boli v synagóge

(počuli, stretli Ježiša)

prinášali chorých

šli za ním


3. contemplari: Zahľaď sa zvnútra – zotrvaj bez pohybu mysle. Cieľom duchovného náhľadu nie je nejaké poznanie, ale vnútorné spojenie sa s osobou, na ktorú hľadíš, a ochota nechať sa ňou pretvoriť.

Predstavujem si Ježiša, ako prichádza a ako vníma každú situáciu. Pozoruje rybárov, vníma ľudí a vníma ich zvnútra... Predstavujem si seba samého na mieste rybárov v mojej vlastnej situácii na ceste hľadania môjho povolania. Čo sú moje siete? Čo je moja loďka? Ktoré vzťahy ma viažu? Nechávam Ježiša prichádzať do mojej situácie a nechávam ho vnímať ju i mňa v nej. Čo mi hovorí? Čo mi prisľubuje? Vydržím jeho pohľad, púšťam teraz „z rúk“ moju situáciu aspoň na moment. Načúvam, čo sa deje v mojom vnútri. Ak to tak cítim, porozprávam sa s Ježišom osobne.

4. imitari: Postupne sa vraciam „z Galiley“ zasa do prítomnosti. Aké pocity vo mne prevládajú? Napíšem si ich alebo i niečo iné, čo si chcem so sebou z tohto stretnutia vziať pre moje ďalšie kroky.

5. Ukončím rozjímanie ďakovnou modlitbou.