Mojžiš & Pavol - Kto som? Kto si?

21. apríl 2009

Kto som? – to je otázka, na ktorú každý z nás potrebuje mať jasnú odpoveď. Zároveň si uvedomujeme, že odpoveď na ňu nájdeme v odpovedi na ďalšiu otázku: Aký vplyv mám na svoje okolie, na ľudí okolo mňa? Moja identita je budovaná práve v týchto vzťahoch. Z muža sa stáva otec vo vzťahu k dieťaťu a tvár dobrého otca sa odráža v šťastnej tvári dieťaťa, ktoré vie, že sa môže na svojho otca spoľahnúť.

Ak sa na chvíľu postavíme do pozície tohto muža, tak na otázku: „Kto som?“ - môžeme odpovedať: „Som dobrý otec.“ Ako dobrý otec pri pohľade na vlastné dieťa s odpoveďou na druhú otázku: „Kto si?“ – nebudem mať problém: „Si moje milované dieťa.“
Spolu s Mojžišom a Šavlom sme prišli k bodu, kedy potrebujú vysloviť a dať si odpovede na otázky, ktoré sa ozývajú v ich srdci.

Mojžiš: Boh sa mu prihovára a otvára mu svoje srdce, keď hovorí, že videl utrpenie Izraelitov a počul ich volanie. Mojžiš akoby neveriacky mlčal. Až keď Boh predostrie svoj plán, vysloví nahlas otázku, ktorá ho trápi už 40 rokov: „Kto som ja...?“ (Ex 3,11). Kto je Mojžiš? Je Egypťan? Či snáď Izraelita? Alebo patrí do Madiánu?... „Kto som vo vzťahu k Tebe, Bože? Celých 40 rokov sa tu motám po púšti a až doteraz som si bol istý, že sem patrím a že viem, kto som. Kto som ja?...“ Božia odpoveď na Mojžišovu neistotu je veľmi jednoduchá: „Ja budem s tebou.“ (Ex 3,12). Vrátim sa na úvod k identite otca a dieťaťa – presne to chce Boh povedať Mojžišovi: „Ja som tvoj Boh, tvoj Otec a som pri tebe, neboj sa. Viem o tom, že si slabý, bojazlivý, i to, že sa zajakávaš. Ale ja budem s tebou.“ „Budem s tebou“ však neznamená „urobím to za teba.“ Keďže Mojžiš nemá jasnú odpoveď na otázku vlastnej identity, je iba prirodzené, že sa pýta ďalej: „Aké je tvoje meno? Kto si ty?“ (porov. Ex 3, 13).

Šavol: stále leží v prachu cesty pred Damaskom a Ten neznámy, ktorého má pred sebou, je dobre informovaný o jeho činnosti. Dokonca je jedným zo stúpencov Cesty, ktorých Šavol prenasleduje. Ale kto je to a odkiaľ to všetko vie? Šavol na rozdiel od Mojžiša nerieši otázku vlastnej identity, je si vedomí toho, kým je vo vzťahu k svojmu národu i vo vzťahu k ľuďom okolo seba. Je presvedčený o tom, že aj v jeho vzťahu k Bohu je všetko v najlepšom poriadku. Jeho otázka vyviera z neistoty, koho má pred sebou. Nie je to nikto z mŕtvych kresťanov. Ten hlas patrí niekomu omnoho silnejšiemu a väčšiemu ako len obyčajnému človeku. Jednoducho sa spýta: „Kto si, Pane?“ (Sk 9,5).

O čo vlastne Bohu išlo, keď sa rozhodol osloviť Mojžiša a Šavla? Možno odpoviete: „Chcel im predostrieť svoj plán, na ktorý ich chcel použiť, svoju myšlienku, ktorú mali zrealizovať.“ Naozaj iba toľko? V skutočnosti mu ide o viac. V prípade týchto veľkých mužov, ale i v tvojom – mojom prípade, Bohu ide o nás, o náš smiech, o naše slzy, o naše sny i obavy, ide mu o naše srdce... To, čo sme, alebo nie sme, nemusí brániť Bohu, aby aj v nás samých uskutočnil svoje dielo. Otcovi záleží na našom srdci.

Kto si ty? A kto som ja? – tak by mali byť správne zoradené tieto dve otázky. Spočíva v nich celá kresťanská múdrosť, ktorá vychádza z poznania Boha a seba samých. Ani jedno z týchto dvoch poznaní sa nezaobíde bez toho druhého: poznanie Boha bez poznania seba samého by bolo čímsi nepodloženým, poznanie seba samého bez poznania Boha by bolo príčinou beznádeje. „Kiež by som poznal teba a kiež by som poznal seba“ – modlil sa sv. Augustín.