Mojžiš & Pavol - Božie zjavenie

18. február 2009

Sledovali sme okolnosti, v ktorých doteraz žili Mojžiš a Šavol. V živote obidvoch prišla chvíľa, kedy im už nestačilo to, čo dosiahli, zdalo sa im to málo a chceli viac... Kam viedla ich cesta?

 

Mojžiš zahnal svoje stádo až k Božiemu vrchu Horeb. „Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.““ (Ex 3,2-3) Veľakrát bol svedkom tejto udalosti, keď horúce slnko zapálilo suchý ker, či trávu. Ale tento raz krík horel a nezháral. Plamene ohňa akoby sa pohrávali s vetvami kríka a pohládzali ich. V Mojžišovi sa ozve zvedavosť, veci ho začínajú zaujímať a inšpirovať. Nie je to ruža, nie je to nádherný céder, ale iba obyčajný tŕňový krík. Chce odhaliť záhadu nehasnúceho ohňa.

Šavol plný horlivosti sa v sprievode ďalších mužov ponáhľa do Damasku. „Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem...“ (Sk 9,3). Bol oslepený žiarou, ktorú vnímal iba on. Skutky apoštolov hovoria, že jeho spoločníci nič nevideli. Toto svetlo bolo určené iba pre neho. Padá na zem a zostáva ležať. Mojžiš bol vyzvaný, aby sa vyzul a bosí stál na zemi. Šavol bol na zem zrazený. Nebráni sa, ani sa nepokúša vstať. Je tu Niekto mocnejší ako on. Cíti sa bezpečne na zemi a uvedomuje si, že nerozumie tomu všetkému, že nemá odpoveď na všetky otázky, ktoré mu víria hlavou... Komu patrí tá oslepujúca žiara?

Tajomstvo ohňa a svetla. Títo muži sú pred tajomstvom, k odhaleniu ktorého nemajú kľúč. Žiara, ktorú cítia na svojich tvárach, ich nepáli. Jej teplo preniká hlboko do ich vnútra a rozohrieva ich srdcia zvláštnym teplom. Neistý Mojžiš a sebavedomý Šavol si uvedomujú prítomnosť niekoho Väčšieho od seba, aj keď zatiaľ nie je jasné, kto je to. Vydali sa iba na cestu za svojim cieľom, s prekvapeniami na nej nepočítali. Mojžiš plný očakávania, s očami otvorenými dokorán hľadí v nemom úžase na krík a cíti teplo, ktoré ho zaplavuje. Šavol, ležiac na zemi, hľadá odpoveď na otázku, kto sa odvažuje prekážať mu v jeho zápase o čistotu Zákona.

Boh sa rozhodol zapojiť človeka do plánu záchrany svojho ľudu. Môže sa nám zdať, že si nevybral práve kvalitné suroviny: neistý a znudený Mojžiš, sebavedomý a násilný Šavol. Boh však všetko stvoril a pre Neho je všetko dobré. On môže horieť v tŕňovom kríku i v ktoromkoľvek človeku, aj keď sa nám zdá, že sa vo výbere pomýlil. Lebo keď On zapáli človeka, tak nie preto, aby ho zničil, ale osvietil a rozžiaril. Ako sa mu to podarilo s Mojžišom a Šavlom, o tom svedčia ďalšie stránky Sv. písma najvýrečnejším spôsobom.