Povolanie Mojžiša a Pavla

26. január 2009

Keď som čítala text Knihy Exodus o tom, ako sa Boh prihovoril Mojžišovi z horiaceho kríka, uvedomila som si, že Mojžiš chodil na púšť 40 rokov. Ako to, že trvalo taký dlhý čas , kým stretol Boha a prijal úlohu, ktorú mu Jahve pripravil? A Šavol. Bol vzdelaný, mal za sebou školu u najlepšieho rabína, poznal Mojžišov zákon. Ako to, že v ňom nestretol Boha, o ktorom Mojžiš po svojej skúsenosti horlivo a toľko svedčil? Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo nevidíme, nepočujeme, nevnímame, nerozumieme...?

 

Pozrime sa bližšie na okolnosti, v ktorých sa nachádzajú obaja mužovia vo chvíli, keď sa k nim prihovára Boh.
Mojžiš: po úteku z Egypta našiel útočisko u Madiánskeho kňaza Jetra. Vzal si za ženu jeho dcéru, narodili sa mu dvaja synovia a v Knihe Exodus čítame, že Mojžiš pásol ovce svojho svokra (Ex 3,1). Je to už 40 rokov, čo sa z egyptského princa – vzdelaného a silného bojovníka – stal pastier oviec. 40 rokov žije Mojžiš šedivý monotónny život na púšti bez zmien, v bezpečí svojho svokra. Má všetko potrebné pre život – má čo jesť, kde bývať, čo robiť. Má zabehnutý stereotyp života: každé ráno vyhnať ovce na pašu a večer ich znovu doviesť späť do košiara. V paláci mal deň naplnený zábavou, štúdiom, rôznymi debatami so vzdelanými ľuďmi. Na púšti sú jeho jedinými spoločníkmi ovce, hady, muchy, škorpióny. Pre tak vzdelaného muža to musela byť nuda. Na druhej strane sa cíti v bezpečí. Po vražde Egypťana sa nemôže vrátiť do paláca a Izraeliti ho tiež odmietli, neprijali jeho ponuku pomôcť im dostať sa z útlaku. Sklamaný a znechutený Mojžiš sa cíti neistý, nie je schopný prevziať zodpovednosť za svoj osud. A tak žije zo dňa na deň svoj nudný život na púšti s ovcami...

Šavol: Skutky apoštolov a neskôr i sám Pavol o sebe hovorí, že je pravoverný Žid. Pochádza z dobre situovanej rodiny. Má najlepšie vzdelanie, je rozhľadený, šikovný, múdry a veľmi horlivý. Perfektne pozná Mojžišov zákon a rád ho dodržiava. Dokonca sa pozná s Veľkňazom a má jeho podporu. Veľmi mu leží na srdci čistota Zákona a tak dychtivo pracuje na jej dodržiavaní. Ako synovi vyvoleného národa mu záležalo na tom, aby jeho bratia mali účasť na prisľúbeniach, ktoré dal Boh ich otcom. Preto je ochotný aj zabiť tých, ktorí zákon prestupujú a zvádzajú aj ďalších, ba mnohých. Dokonca dychtí po hrozbách a zabíjaní Ježišových učeníkov. On sám nepozná Ježiša, ani Jeho učenie, iba vie, že veľrada mala veľa práce, kým sa im ho podarilo umlčať. Šavlovi stačí ich vysvetlenie: Bol to človek, ktorý sa rúhal Bohu a porušoval Zákon.

V živote Mojžiša i Šavla prichádza k momentu, ktorý je prítomný v živote každého človeka. Je to chvíľa, kedy nám prestane stačiť to, ako a čím žijeme. Mojžiš sa jedného dňa rozhodne zahnať ovce ďalej na púšť (porov. Ex 3,1). Odhodlá sa porušiť stereotyp, zmení program svojho života, aby prekročil hranice vlastných istôt. Nikto ho nevolá, ale on už nie je schopný ďalej znášať existenčné vákuum. Rozhodne sa riskovať a objavovať nepoznané.
Šavlovi už nestačí prenasledovanie Ježišových stúpencov iba v Jeruzaleme. Ide k Veľkňazovi a pýta si povolenie pre synagógy v Damasku (porov. Sk 9,1-2).

Mojžiš i Šavol sa rozhodli – sami od seba, nikto ich nenútil ani nevolal - , že prekročia hranice, že chcú viac, ako doteraz dosiahli. Mojžišovi už nestačí iba okraj púšte a Šavlovi už nestačí iba mesto Jeruzalem. Obaja idú dnes ďalej, ako boli včera.

Tak obaja prichádzajú na miesto, kde stretávajú Boha. Alebo Boh stretáva ich?