Pastorácia povolaní na Slovensku

  • Čo mi bolo zverené


    Bože, náš Otec, tvoje stvorenie je úžasné. Z tvojej ruky pochádza všetko stvorené. Aj mňa si povolal k životu, dal si mi životnú úlohu, poverenie, ktoré nemôže naplniť nikto iný. Mám poslanie pre svoj život. Možno toto svoje pozemské poslanie dostatočne a jasne nerozoznávam, raz mi však bude úplne jasné. Nebol som povolaný do života, aby som bol neužitočný a zbytočný. Som ohnivkom dlhej reťaze, mostu medzi ľuďmi a generáciami.
    Pane, Bože, bolo mi zverené to najlepšie: napĺňať tvoje dielo, prinášať pokoj, konať dobro, slúžiť pravde, žiť tvoje slovo, kdekoľvek som, kdekoľvek budem.
    Amen. 

    (Modlitba z Fidži)

Sleduj novinky pastorácie povolaní

Návštevníci našej stránky

Dnes:75
Tento týždeň:551

Práve je tu on-line 34 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Duchovné cvičenia vo svetle modlitby Otče náš

Od 17. – 21. augusta sa v kláštore redemptoristiek v Kežmarku uskutočnili duchovné cvičenia na tému modlitby „Otče náš“. Zúčastnilo sa jej osem dievčat. Bol to požehnaný čas blízkosti Boha Otca s jeho milovanými deťmi. 

Zdieľanie účastníčok:

Duchovné cvičenia u sestričiek redemptoristiek by som odporučila tým, ktorí chcú prehĺbiť svoj duchovný život, oddýchnuť si a získať odstup od sveta a svoje trápenia i svoj život odovzdať do Božích rúk v modlitbách, adorácii a svätých omšiach. Program sa strieda s časom na osobné voľno, osobnú modlitbu alebo individuálny rozhovor. Navyše je kláštor obkolesený nádhernou prírodou, kde človek môže pokojne rozjímať nad tým, čo prežíva. Pre mňa bol tento čas veľkým požehnaním, obohatením a načerpaním nových síl po všetkých stránkach.

Valika

Toto hovorí Pán: „Zavediem ju na púšť a prihovorím sa jej srdcu.“ Izolovať sa od tempa a požiadaviek sveta – vydať sa na púšť, kde je možné jasnejšie rozpoznať a hlbšie načrieť z prameňa života – Ježiša, ktorý túži napájať každú dušu. „Dni púšte“, kedy je človek hojne napájaný – dni intelektuálneho, duševného a duchovného rozvoja. Vďaka!

Michaela

Tieto duchovné cvičenia boli pre mňa takou dobrou zastávkou v kolotoči sveta, ktorý sa točí tak, že človek často krát nemá priestor pobudnúť dlhšie s Bohom a dokonca so sebou samým. Tiež som sa cítila ako vodič, ktorý pozná naspamäť cestu a zrazu si uvedomí, že nevedno kedy na tejto ceste pribudli nové značky a keď sa nimi začne riadiť bude jeho cesta bezpečnejšia, rýchlejšia a cieľ istejší.

Veronika

 

PRIDAŤ SPRÁVU O PASTORÁCII POVOLANÍ